Letné hazard na severe Nemecka

Beží 88. minúta zápasu, Brémy sa márne snaží prelomiť obrannú tvrz Frankfurte a predsa len sa to podarí – senegalský stopér Djilobodji dotlačí loptu za čiaru a domáce tak práve na úkor Eintrachtu udrží bundesligovou príslušnosť aj pre nadchádzajúcu sezónu. Strelec víťazného gólu Papy Djilobodji akoby napísal pomyselnú bodku za odvedenou prácou športového riaditeľa Thomasa Eichina…

Oba dva už totiž nebudú ďalej pôsobiť v štruktúrach klubu. U prvého menovaného sa to všeobecne očakávalo, u druhého mena je to veľké prekvapenie.A ešte väčší šok vzápätí nastane, keď predseda dozornej rady Marco Bode oznámi meno Eichinova nástupcu…

Thomas Eichin si ako hráč pripísal celkom 180 zápasov za Borussiu Mönchengladbach a jeden smutný rekord – nedokázal vsietiť jediný gól. Oveľa lepšie si viedol v pozícii manažéra, či už u hokejového Kolíne alebo v podobnej úlohe na severe Nemecka. Ostatne, nie je sa ani čo čudovať, pretože v rokoch 1993-95 absolvoval kurz športového manažmentu a táto skúsenosť sa mu v budúcnosti bohato vyplatila.

Po konci hráčskej kariéry Eichina s ponukou marketingového riaditeľa oslovili v Kolíne.Dá sa povedať, že po jeho príchode do klubu sa počas krátkej doby podarilo vyhrať niekoľko trofejí: Spengler Cup v roku 1999, nemecký titul o tri roky neskôr a nemecký hokejový pohár v roku 2004.

Roku 2001 sa Eichin presunul na post výkonného riaditeľa klubu. Keď vyšlo na známosť, že sa sťahuje na Weserstadion, žiadne veľké nadšenie to nevyvolalo. Ono nahradiť Klausa Allofs nie je jednoduché a samotný klub sa už pekných pár sezón skôr trápil; finančná situácia nebola najlepšia a na časy, kedy klub hrával v pohárovej Európe, pomaly sadal prach.A do takéhoto prostredia prichádzal človek, ktorý nemal žiadne skúsenosti z futbalového sveta.

Aby tých koncov legiend nebolo málo, v lete dal tíme vale Thomas Schaaf, a tak sa teda kompletne rozpadol po dlhé roky úspešný tandem riaditeľ-tréner. Za Schaaf činovníci klubu priviedli ako náhradu Robina Dutta a Eichin s ním pomerne rýchlo našiel spoločnú reč. To isté už sa nedá napísať o Viktorovi Skripnik, ale k tomu sa ešte dostaneme.

Cez leto zavítali do kabíny tímu nové tváre a Eichin sa pomerne činil. Zmluvy podpísali Luca Caldirola, z Mníchova sa podarilo vykúpiť Nilsa Petersena, na ľavú stranu obrany prišiel vypomáhať Santiago García, na želanie nového kouča Eichin neváhal zaplatiť tri milióny eur Freiburgu za Cédrica Makiadiho.To najlepšie potom prišlo nakoniec: z Anglicka dorazil Franco Di Santo a s odstupom času sa tento podpis dá hodnotiť ako prvý Eichinova lastovička.

Na športovom poli sa však príliš nezmenilo: naďalej bola deravá obrana a od odchodu Schaaf sa tím nikam neposunul. Cez zimu Eichin dohodol príchod Obraniaka z Bordeaux a to už tak veselé ako v prípade Argentínčana nebolo. Vlastne jediný svetlý moment si poľský stredopoliar schoval do domáceho zápasu proti “žriebätám”, jeho pekne trafený priamy kop znamenal aspoň bod. Po zvyšok ročníka si už ale viacmenej len sťažoval do novín.

V nadchádzajúcej sezóne sa Eichin činil oveľa viac a spomínané prestupovej okno sa mu vážne podarilo.Podpisy zmlúv s Bartels, vytiahnutie Selkeho a Sternberga z rezervy, alebo vykúpenie Garcíu z Rangers Talca patrí ku krokom, z ktorých klub do budúcnosti ťažil a vlastne ťaží dodnes. Stále zlá finančná situácia nedovolila väčšie investície do kádra, napriek tomu to športový riaditeľ zvládol so cťou a ľudia na fanúšikovských fórach mu začali veriť.

Na prestupovom poli sa teda klubu začalo dariť, na tom športovom však nie. Celkom dosť toho naznačil už prvý súťažný zápas a výjazd do Illertisenu k prvému kolu DFB-Pokal. Utrápená výhra nad outsiderom v pomere 3: 2 po predĺžení zdvihla varovný prst, hlavne čo sa týka defenzívy. Že problémy v obrane sú a budú, ukázala prvé tri kolá Bundesligy a šesť inkasovaných gólov.Futbal v podaní Brém dal opäť spomenúť na časy Schaaf, lenže tieto doby sú nenávratne preč a spomínať na minulosť je cesta do pekiel. Po deviatich odohraných kolách vedenie došla trpezlivosť a Dutt bol odvolaný.

Niekedy v tejto dobe sa zrodila myšlienka o veľkej brémskej rodine, v praxi to znamená predovšetkým to, že klub by na vrcholných pozíciách mali viesť ľudia, ktorí sú spätí s klubom a plne sa s ním identifikujú.Do tejto schémy rodák z Freiburgu nezapadal a nikdy tak úplne do seba nedostal brémske DNA. Že táto idea nie je len momentálny výmysel vedenia, od ktorého sa časom ustúpi, dokladá fakt, že novým trénerom sa stal Viktor Skripnik a ten si ako asistenta ukázal na Torsten Frings.

Dá sa povedať, že hneď od tejto chvíle začal mať Eichin pocit, že spolupráca s novým trénerom bude skôr problematická a vzťahy oboch mužov nebudú na takej úrovni ako s Robinom Dutta. Na športovom poli to ale začalo prakticky cez noc šliapať a hra či skôr výsledky vykazovali skoro až markantné zlepšenie.Výrazne sa pod tento progres podpísala útočná dvojka Selke – Di Santo, hlavne Argentínčan sa parádne rozstrieľal a stal sa najlepším strelcom tímu.

Atak na predkolo Európskej ligy ale nevyšiel a klub nakoniec finišoval na konečnom desiatom mieste. Ako ďalšie veľmi vydarený príchod sa javí angažovanie Jannik Vestergaard. V Hoffenheimu nepotrebný stopér sa sťahoval na konci januára 2015 do Brém za poplatok 2,5 milióna eur. Vytáhl Dán okamžite zdvihol defenzívu, plynule prevzal post dirigenta a ešte ku všetkému poriadne hrozil pri útočných standardkách. Po roku a pol ho Werder veľmi dobre speňažil, keď od Gladbach zinkasoval takmer päťnásobok jeho obstarávacej ceny.

K ďalším podareným obchodom celkom iste patrí Selke a Di Santo.Obaja nestáli pri príchode klub ani euro a následne odišli za osem a šesť miliónov, čo podstatne vylepšilo klubovú kasu a Eichin už mal tiež konečne možnosť rozbiť prasiatko a začať plnohodnotne nakupovať. Za dvojicu odchádzajúcich forwardov prišla náhrada v podobe Antonyho Ujaha a Aron Jóhannsson. Zatiaľ čo prvé menovaný nastupoval na začiatku sezóny pravidelne a na konci ročníka bol druhým najlepším strelcom, americký útočník bohužiaľ drvivú časť sezóny promarodil a nemohol tak zatiaľ splatiť vynaloženú prestupovú sumu.

Ujah je už teraz v Číne a opäť z toho vyšiel veľmi dobre Thomas Eichin. Obstarávacia cena Ujaha pri prestupe znela na štyri a pol milióna, Liaoning neváhal vysádzať miliónov trinásť.Suma sumárum – Vestergaard a Ujah priniesli do klubovej kasy 24 miliónov európskej meny. Tieto peniaze už však Eichin využiť nemôže, bol totiž v polovici mája odvolaný a musel tak vypratať svoju kanceláriu na Weserstadion…

BBS opäť spolu

Za touto skratkou sa skrývajú bývalí spoluhráči z prelomu tisícročí: Marco bode, Frank Baumann a Viktor Skripnik. Prakticky ide o osoby, ktoré vládnu futbalu vo Werderu. Bode je člen dozornej rady, Baumann nahradil Eichina v úlohe športového riaditeľa a Skripnik vedie A-tím. Na jednej strane sa tak klub na určité časové obdobie uzavrel do seba a nepustí medzi seba nikoho zvonku, na druhú stranu bude mať fanúšik SVW pocit, že klub povedú ľudia, ktorí nebudú mať záujem na vlastnom obohatenie a časom odídu inam.V súčasnom nemeckom futbalovom prostredí podobný model funguje akurát v Bayerne Mníchov; na severe teraz teda skúšajú oveľa skromnejší variant a len čas ukáže, či mančaft od Weser bude v tomto smere priekopníkom alebo sa do podobného experimentu púšťať nikto ďalší nebude.

V deň odvolaní Eichina z funkcie Bode predstúpil na tlačovke pred novinára a obhajoval tak krok vedenia. Werder sa vydal novú cestou a chce sa pozerať do budúcnosti a nie do minulosti. Čo si človek má predstaviť pod budúcnosťou, to už Bode bližšie nešpecifikoval a otázke sa tak v podstate vyhol. Ako dôvod vyhadzovu však okamžite poprel nezhody ohľadom Skripnik.Verejným tajomstvom v Brémach bolo, že Eichin silne tlačil na prepustenie Ukrajincov a Bode bol rezolútne proti, časom sa objavila informácia, že k odvolaniu by došlo jedine vtedy, ak by s tým súhlasila dozorná rada.

Z tohto pohľadu sa zdá, že Eichin viedol vopred prehratý boj. Po domácom zápase s Augsburgu a smolné prehre 1: 2 v 29. kole mal údajne predstúpiť pred hráčov a pýtať sa ich, či by nemal byť tréner odvolaný. Podporu mu vyjadrili v podstate len Vestergaard a Junuzović, Eichin tak potrebnú hráčsku pomoc nezískal a možno už v tú chvíľu sa pripravoval na odchod.Bode navyše vyhlásil, že dôvodom na ukončenie zmluvy nebola výlučne otázka odvolanie trénera.

Eichin si v klube urobil dosť nepriateľov, vyčítané mu malo byť aj to, že presadzoval posily na úkor vlastných odchovancov a celkový prístup k mládeži a skautingu. Ostrý protiklad v tejto veci je práve Bode. Vo svojom prvom väčšom rozhovore povedal, že jednou z ciest späť na vrchol je kvalitný mládež a boj o talenty. V uplynulých rokoch sa v zostave objavilo skutočne málo odchovancov, ktorí by pochádzali z klubovej akadémie. Schaaf urobil niekoľko pokusov ale vždy to po čase vzdal, takže sa mladíci ako Wurtz, Hartherz či Busch na chvíľu dostali do základu, avšak pracovať s nimi Schaaf nechcel.Iste, niektorí hráči vtedy nemali kvalitu na Bundesligu, napriek tomu sa človek neubránil pocitu, že by to s nimi nebolo horšie. Angažovanie Dutta v tomto taktiež príliš nepomohlo, takže tento problém vyriešil až súčasný kouč. V minulej sezóne si trvalé miesto vybojoval len Grillitsch, aktuálne v príprave dostal dosť priestoru Lukas Frode či Johannes Eggestein.

Čo sa týka samotnej osobnosti Eichina, vyčítané mu bola jeho tvrdosť v určitých aspektoch a občas neúctivosť voči ostatným zamestnancom klubu. Napriek tomu sa nedá zbaviť dojmu, že svoju prácu vykonával dobre, nástupcovi Baumann zanechal po rokoch prebytok finančných prostriedkov na konte a celkovo možno povedať, že sa klub za jeho vlády skonsolidoval.Takže v podstate splnil presne to, s čím do hanzového mesta prišiel. Časom ale získal pocit, že by mal získať väčší vplyv na dianie v klube a personálne otázky. Kontrast v tejto veci ponúka Bode a jeho plánovanie budúcnosti. Vytváraním tlaku na Skripnik skrátka Eichin “pichol” do osieho hniezda a dozorná rada sa cítila ohrozená votrelcom zvonku.

Mia-san-mia v brémske prostredí

Bode, Baumann ani Skripnik vo svojich pozíciách nemajú potrebné skúsenosti a na začiatku svojho pôsobenia je to predovšetkým marketingový ťah s tvárami, ktoré si fanúšik pamätá z čias, keď všetci traja nastupovali v zelenobielom drese.V istom zmysle sa tento krok dá pochopiť – Werder márne spomína na časy, keď preháňal špičku v Nemecku aj v Európe, skúška v podobe Dutta sa neosvedčila a podľa názoru predstavenstva by to nezvládol ani Eichin.

Cieľom samozrejme nie je kopírovať Bayern vo všetkých veciach, základný koncept ale zostáva. Ak budú všetci ťahať za jeden povraz a zabudnú na osobný prospech, klub môže postupne získať na svoje skoršie sile. Ako príklad môžu poslúžiť trable Uliho Hoeness, ktorý ani po nástupe do väzenia absolútne nestratil nič zo svojho vplyvu a svoju pozíciu si s prehľadom udržal, aby vzápätí oznámil kandidatúru na prezidenta.Práve vnútorné problémy by mali ustúpiť do pozadia s nástupom Baumanna do funkcie.

Ešte nedávno trápil Werder podobný neduh ako svojho veľkého rivala na severe Hamburg. Nejednota, zákulisné intrigy a boj o moc – všetky tieto problémy svojím dielom prispeli k tomu, že klub musel vypratať svoje predošlé pozície a spadol do priemeru. Pred príchodom Bodeho na pozícii predsedu dozornej rady túto prácu vykonával Willi Lemke. Za jeho úradovania klub získal double v roku 2004, v klube pôsobil viac ako štyridsať rokov, napriek tomu sa od neho veľa ľudí odvrátila a vyčíta mu, že klub strácal sponzormi práve vďaka nemu. Lemke totiž trval na uťahovanie opaskov a mal tak odradiť väčšinu potenciálnych sponzorov.Jeden z jeho ďalších problémov mal spočívať v tom, že bol stále viac politik ako muž, ktorý chápe problémy športového klubu.

V tomto smere je nástup Bodeho vítanou zmenou. Stal sa totiž regulárnym obľúbencom priaznivcov zelenobielych, čo nie je úplne bezvýznamná vec, obzvlášť ak sa klubu nedarí a trápi ho neúspechy. Bode je väčšinou ľudí vnímaný ako sympatický a dôveryhodný človek a pomáha tak vylepšiť mediálny imidž klubu.

A práve vylepšený mediálny obraz klubu, dôraz na väčšiu interakciu s priaznivcami a otvorenosť je jedným z dôvodov, prečo Werder až obdivuhodne pokojne zvláda boj o záchranu.Maximálna podpora od všetkých zúčastnených hráčov v závere ročníka pomohla vyhrať domáce bitky a po záverečnom hvizde posledného zápasu sa všetci spoločne mohli radovať. Bode si dobre uvedomuje, že ak klub nemá dostatok financií, nemôže konkurovať lepšie zabezpečeným jednotkám a musia preto prísť s niečím iným, aby tento deficit znížil. Werder je tiež jedným z dvoch bundesligových mančaft, ktoré stále ešte nemajú zmenený názov štadiónu. Bode zmenu názvu štadióne jednoznačne neodmietol, pre najbližšiu budúcnosť to však nie je téma na diskusiu. Dôvod, prečo sa Werder neodhodlal k zmene názvu, súvisí s tradíciou a rešpektovaním vlastného publika.Na príklade odvekého rivala HSV môžeme vidieť, že zďaleka nie všetci priaznivci Die Rothosen s nadšením kvitovali názov ako AOL Aréna či Imtech Arena; v “Der Clubu” dokonca fanúšikovia požadovali zmenu názvu štadióna na Max-Morlock Štadión.

Jedným z ďalších problémov je stále otázka hlavného sponzora, ktorým aj naďalej zostala firma Wiesenhof. Nová zmluva ešte na obzore nie je, napriek tomu sa väčšina ľudí teší na zmenu, a ak sa podarí v tomto ročníku zabezpečiť lepšie umiestnenie a vyhnúť sa bojom o záchranu, aj v tomto smere nastane zlepšenie. Jeden z dôvodov, ktoré klub uviedol pri podpise zmluvy s firmou Wiesenhof bol, že sa v meste Brémy nenašiel natoľko silný sponzor, ktorý by bol ochotný klub finančne podporiť v ťažších časoch.Práve v malej podpore miestnych firiem je ďalší z radu problémov klubu, pretože Brémy a ich okolie nie je príliš atraktívny časť Nemecka a sponzori sa tak zháňajú o dosť horšie oproti hamburgerov, Kolíne či Mníchove. Tento problém je totožný aj v otázke mladých talentov, ktorí dávajú prednosť pred Werderom Dortmunde alebo Gladbach. Skrátka poloha na severe Nemecka nie je dostatočne veľké lákadlo a tento stav bude ešte nejakú dobu trvať, bohužiaľ.

Návrat Baumanna ako rozhodujúci obrat?

Frank Baumann po podpise zmluvy nezaháľal a okamžite začal konať. Jeden z jeho prvých krokov bolo predĺženie zmluvy so súčasným koučom o ďalší rok a druhý úspešne splnenú úlohu na seba nenechal dlho čakať.Veľmi talentovaný útočník Johannes Eggestein mal zmluvu len do konca júna tohto roka. Šanca, že by predĺžil súčasnú zmluvu, neboli práve vysoké, podľa serveru Transfermarkt ho chcelo viacero klubov, napriek tomu Baumann našiel spoločnú reč ako s Eggesteinem, tak s jeho zástupcom.

Na začiatok veľmi dobrá práca – predovšetkým podpis mladíka Eggesteina vyslal jasný signál, že stávka na domácich hráčov bude pokračovať, a ak na trhu nebude vhodný hráč, šancu dostane vlastný produkt. Po niekoľkých rokoch utrpenia a veľmi úsporné finančnej politike si teraz Grünweiß môžu dovoliť byť aktívnejší na prestupovom poli a priviesť posily nielen do základnej zostavy, ale aj skvalitniť lavičku náhradníkov.To bol v minulých rokoch zásadný problém: pokiaľ zo zostavy vypadli dva až tri stabilné hráči základu, rozdiel bol jasne viditeľný a na lavičke náhradníkov často nebolo kam siahnuť.

Prestupová bomba v podobe Maxa Kruse odštartovala novú vlnu eufórie. Tí, ktorí do tejto doby pochybovali o kvalitách nového športového riaditeľa, razom utíchli. Zaplatená suma ukázala, že Baumann vie, kde má využiť peniaze, a obdobie, kedy klub nemohol ísť do rizika, je zrejme už preč. Tým samozrejme nie je myslené bezmyšlienkovité míňanie či dokonca prefinancovaním. To veľmi dobre vystihuje prestup Floriana Kainz – 3,5 milióna eur za hráča, ktorý na svojom poste patril k najlepším v rakúskej lige, je adekvátne suma a podarená príprava v jeho podaní to potvrdzuje.Po odchode Vestergaard, ukončenie hosťovania Djilobodjiho a predaji Galvez pred Baumann stál neľahkú úlohu nahradiť túto trojicu. Bundesligou vyskušania Diagne, veľmi skúsený sane a taktiež dostatočne skúsený Niklas Moisander predstavujú okamžitú kvalitu, ktorá spĺňa bundesligovej parametre. Justin Eilers, Lennart Thy a Thanos Petsos nespadajú pod Baumanna, týchto hráčov stihol podpísať Thomas Eichin a bude zaujímavé sledovať, či je Skripnik uprace na striedačku či dokonca na tribúnu, alebo dostanú plnohodnotnú šancu ako všetci ostatní členovia tímu.

Baumann je pevne spätý s Werderom, od roku 1999 začal nastupovať za SVW a ani po konci hráčskej kariéry mesto neopustil.Od roku 2009 pokračoval v štruktúrach klubu ako asistent Klausa Allofs, po jeho odchode sa presunul do úlohy riaditeľa profesionálneho futbalu v klube a skautingu. Túto funkciu zastával tri roky, v lete 2015 sa rozhodol, že si od futbalu dá na rok pauzu a získa tak väčší odstup. Takže sa do novej práce veľmi tešil a v prvom rozhovore na otázku, či sa nebojí minimá skúseností na novej pozícii, odpovedal veľmi sebavedome: “Zorc, Eberl alebo Heidel tiež začínali s minimom skúseností s vedením klubu a dnes je každý obdivuje, pretože dokázali do práce vložiť všetku energiu a verili v úspech.Ja budem robiť presne to isté a len čas ukáže, či si ma ľudia budú tiež pamätať, ako si pamätajú Zorc, Heidel a Eberle. “

Sebavedomie teda Baumann nechýba a práve takto by sa Werder chcel prezentovať aj na verejnosti. Jedným z bodov kritiky Skripnik bolo, že nie je typ trénera, ktorý by vyhľadával kamery a poskytoval rozhovory. Takéto kritike sa Frank Baumann s chuťou vysmial; podľa jeho názoru má tréner pripravovať heýče a nie sa producírovat v tlači.

Prípadná zmena trénera? Náhrada je už v súčasnom realizačnom tíme

Ďalšou pomerne zaujímavou témou bola otázka prípadného odvolania Viktora Skripnik počas súťaže a jeho náhrady. Tou by sa mohol časom stáť Florian Kohfeldt.Tieto zvesti síce klub rýchlo dementoval, avšak je to interesantné možnosť. Kohfeldt v tíme pôsobí od roku 2001, vo vedení je mimoriadne obľúbený a tento krok nepostráda logiku. Zatiaľ ale určite zostáva v pozícii asistenta a jeho zodpovednosť predovšetkým spočíva v taktickej príprave a sledovanie súpera na videu. Licenciu získal v rovnaký čas ako Torsten Frings, takže nie je vylúčené, že časom by na brémskej lavičke sedela dvojka Frings – Kohfeldt. K tejto situácii je však zatiaľ ďaleko, jasná voľba je stále Skripnik. A po konci kariér Pizarra a Fritza nie je vylúčené, že by sa aj oni mohli zapojiť a prispieť k ďalšiemu rozvoju a zisku skúseností.

Práve stávka na bývalej hráča a ohromná fanúšikovská podpora môžu klubu pomôcť v ťažkých chvíľach.Plne sa oprieť o divácku podporu sa mohli hráči v posledných dvoch domácich zápasoch. Najmä zápas proti trápícímu sa Stuttgartu neboli fanúšikovia dvanástym hráčom ale skôr dokonca štrnástym, taká podpora to bola a hráči predviedli svoj najlepší domáci výkon v cele sezóne. Demolácia hostí sa zastavila na skóre 6: 2, týmto výsledkom poslal Werder VfB o poschodie nižšie a sám si zaistil do posledných dvoch kôl nádej na priamu záchranu. Už samotný príchod klubového autobusu na štadión bol dechberoucí.Takto zaplnená cesta ľuďmi býva pri oslavách titulu či výhry v domácom pohári; hráči Werderu nemali ani jednu trofej, len potrebovali zvládnuť posledné dva domáce zápasy…

Nadišiel čas viac zariskovať?

Postup RB Leipzig a SC Freiburg opäť o niečo málo zvýši kvalitu ligy a tím od rieky Weser bude mať zase o niečo väčšiu konkurenciu v dosiahnutie svojich cieľov. A práve zvýšená kvalita nováčikov môže znamenať o dva konkurentmi viac v boji o záchranu alebo pokojný stred.Tým, že sa podarilo získať viac ako 20 miliónov eur za dvojku Vestergaard – Ujah, je momentálna finančná situácia klubu dobrá a časť týchto prostriedkov sa tak môže obratom vložiť do posilnenie súčasného kádra.

Nutnosť zareagovať na silu iných tímov privábila toto leto do kabíny Brém nové tváre za rozumné podmienky. Kruse, Moisander, Kainz a Diagne klub stáli ľahko cez 14 miliónov eur, ďalšia časť peňazí išla do infraštruktúry, zvyšok je určený pre budúcnosť. Baumann už výhľadovo plánuje, a ak by sa klubu nepodarila jesennú časť sezóny a opäť by tím zabŕdol do zostupových vôd, je pripravený investovať cez zimné pauzu.To na jednu stranu vypovedá o tom, že časy plné utrpenia sú preč, napriek tomu nie je rozumný postup napumpovať všetko do hráčov a staviť všetko na jednu kartu. V prípade neúspechu už sú pre Werder Brémy len dve cesty a jednej z nich sa klub dlhodobo bráni…

Historicky najúspešnejší sezónu na ekonomickom poli zažil klub v ročníku 2009/2010. Tržby v tom čase dosiahli rekordných 126,4 miliónov euro. Po odpočítaní nákladu klub vykázal majetok vo výške 1,1, milióna. O sezónu neskôr to bolo dokonca 8,2 miliónov, lenže potom nastal totálny krach a ťažký mínus. Za štyri roky sa strata vyšplhala na viac ako štyridsať miliónov euro a cesta z tohto bludného kruhu v súčasnosti nie je.

Kde ale hľadať tak rapídny obrat vo finančnej situácii?Ponúka sa povedať, že bez európskych pohárov zákonite klub padne do mínusu, a ak šesť sezón po sebe pravidelný príjem z Európy je a nasledujúce sezónu sa to nepodarí, s rozpočtom klubu to logicky zamáva nepekným spôsobom. Werder tento problém dostihol, a tak sa musel znižovať rozpočet, a to dokonca dosť razantne: zo 70 miliónov na polovičných 35. Samozrejme, hráči vám len tak nekývnou na zníženie svojich platov, a ak ich nemáte z čoho platiť, musíte ich predať. To sa síce čiastočne podarilo a za hráča ako Sokratis či Arnautović nejaké peniaze dorazili, lenže klub tiež do nových hráčov investoval a tam je ten mínus jasne viditeľný.Elia, Wesley, Arnautović či Ekici stáli cez dvadsať šesť miliónov, pripočítajte si k tomu platy, ktoré boli u niektorých futbalistov abnormálne vysoké a klub sa ich tak ťažko zbavoval (a keď už sa to podarilo, tak výrazne pod cenu).

A za týmito problémami dosť možno stojí samotný Klaus Allofs. Keď v roku 2009 skončili v predstavenstve páni Jürgen Born a Manfred Müller, mal tak športový riaditeľ voľné ruky a prakticky žiadnu kontrolu a reguláciu. Tú kontrolu obstarali práve vyššie spomenutí páni a po ich odchode túto funkciu nikto nezastával, a tak Allofs veselo nakupoval a nakupoval, športové kvalita už nestačila ao príjmoch si mohli ľudia v Brémach nechať zdať.

Finančne veľmi nákladná bola aj prestavba Weserstadion.hovorí sa o 76 miliónoch, čo by zamávalo s ďaleko väčším počtom klubov. Pôvodná cena prestavby mala byť 60 miliónov, to sa ale splniť nepodarilo a suma sa zastavila na presné cifre 76,25 miliónov eur. Allofs sa vtedy obhajoval, že to klub zaplatiť musel, aby štadión zostal konkurencie schopný. Vlastníkom štadióne je presne z polovice klub a druhú polovicu vlastní mesto. To sa ale na rekonštrukciu nepodieľalo jediným centom, klub tak niesol na pleciach túto záťaž po celú dobu.

Ďalším paradoxom fungovanie klubu je fakt, že v čase keď klub oznámil rekordné tržby, v administratíve pracovalo 101 zamestnancov. O päť rokov neskôr ich bolo už 160, a tento rapídny nárast nikto z klubu neriešil.DFL vo svojej správe uvádza, že každý klub Bundesligy má u výdavkov priemerne 43,5% na náklady a pod pojmom náklady sa okrem iného ukrýva mzda pre administratívu. Werder má bohužiaľ u tejto kolónky vyše 50%, a to už je ďalší zásadný problém pre chod klubu. Cez tieto ťažkosti, ktoré sú dlhodobého rázu, nikto nevyvodí vlastnú zodpovednosť a všetko jede bez starostí ďalej. Podivný prístup k takto závažnej veci. Dosť možno za touto naskrz amatérsku prác stoji sám Willi Lemke, ale to už je samotná špekulácie.

Jedným z riešení tohto zamotaného a pomerne zásadného průšvih je navýšenie základného imania, bohužiaľ pre klub je táto možnosť skôr utópia.Za úspešných časov disponoval klub kapitálom vo výške 60 milióna eur, po chudých rokoch sa táto suma zredukovala na 6,6 milióna a na konci roka 2015 už nezostalo z kedysi solídneho balíka peňazí zhola nič. Zatiaľ na klub nebola vypísaná insolvencie a ani mu bezprostredne nehrozí, napriek tomu je klub v hlbokej fiškálnu krízu a bude sa mať čo oháňať, aby sa z toho dokázal vyhrabať. Ale späť k možnostiam, ako sa tento problém dá vyriešiť…

Vstupom investora do klubu by sa mohol zvýšiť základný kapitál, čo by zároveň znamenalo posilnenie tímu aj po športovej stránke. Riešenie je to prosté a jednoduché, ale pre Klausa Filbryho neakceptovateľné. Filbry tvrdí, že dokáže klub prežiť aj bez nutnosti postupu do pohárovej Európy, a že má dlhodobý plán ako tomuto problému čeliť.To je v ostrom kontraste so záverom ekonóma Hickel, ktorý naopak tvrdia, že by Filbry mal priznať pravdu a že z tejto krízy vedie pravděpobodně len jedna cesta – pohárová Európa. Človek sa neubráni dojmu, že Filbry klame a zakrýva tak skutočný stav veci. Ono totiž nemusí stačiť ani umiestnenie v pokojnom strede tabuľky a Filbryho slová, že je klub dlhodobo nastavený tak, že prežije aj bez pohárov, tak vyznievajú len ako samotná predstava vedenia.

Od nečakaného konca Thomasa Eichina v máji, nástupu Franka Baumanna, zvýšenie kvality tímu a celkovej finančnej situácie stále nemôže byť Brémsky fanúšik príliš optimistický. Stačí totiž veľmi málo a klub môžu stretnúť aj existenčné starosti bez ohľadu na tradíciu a historické renomé.Nasledujúce sezóna bude zrejme kľúčová vzhľadom k budúcnosti Werderu Brémy medzi nemeckou elitou, tak snáď sa relatívne noví ľudia vo vedení klubu dostatočne poučili z chýb, ktoré klub uvrhli do chaosu a priemeru. Stále sa totiž jedná o historicky druhý bodovo najúspešnejší klub za Bayernom Mníchov.