Október v Ligue 1: Suverenita mocných a porovnanie rozdielov

Októbrový program vo francúzskej najvyššej súťaži priniesol tentoraz len tri kolá, o zaujímavé okamihy však nebola núdza – situácia na oboch koncoch tabuľky sa začína kryštalizovať, tradičné veľkokluby naberajú formu a k videniu bolo aj niekoľko nádherných gólov. Päťgólový predstavenie Carlosa Eduarda v Guingamp je potom iba pomyselnou čerešničkou na torte ..

Pripomíname pravidlá, ktorými sa tento seriál bude riadiť celú sezónu: Telo textu je rozložené do štyroch častí (čelo tabuľky, boj o poháre, stred tabuľky, chvost tabuľky), na konci potom nasleduje ideálne zostava vrátane náhradníkov a tiež anketa o najkrajšiu gól mesiaca. Tú tvorí vždy 5 gólov, hlasovať pre tú najlepšiu môžete v boxu na pravej strane.Na konci sezóny si to výsledných 10 finalistov “rozdá” o francúzsky gól roka.

V októbri sme boli svedkami dvoch ostro sledovaných súbojov; zatiaľ čo bitka PSG s Monakom vďaka neskoré vyrovnávacej bránke Anthony Martial príliš odpovedí neponúkla, emóciami nabité zápasu Lyonu s Marseille už prezradilo mnohé. Výhra Lyonu znamenala potvrdenie faktu, že Les Gones proti silným súperom skrátka vie, a tiež že sa s nimi tento rok chtiac nechtiac musí počítať. Marcelo Bielsa premeškal jedinečnú šancu stať sa prvým koučom v histórii Marseille, ktorý v lige vyhral deväťkrát v rade.Bez zraneného Ibry pokračoval boj o najlepšieho útočníka Francúzska, a ako Alexandre Lacazette, tak André-Pierre Gignac dávajú aj naďalej najavo, že to švédsky fantóm s návratom na vrchol nebude mať vôbec jednoduché. Ale poporiadku ..

Čelo tabuľky: Faktor Gourcuff a velikáni na vzostupe

Ktorý zápas je vo Francúzsku tým vôbec najväčším? Záleží samozrejme na tom, koho sa spýtate, však všeobecný konsenzus by znel asi takto – z regionálnych derby je najsledovanejšie to Rhônskou (Lyon proti Saint-Étienne), zo športového hľadiska v tomto tisícročí najviac ťahá Choc des v Marseille (Lyon proti Marseille) a dva najpopulárnejšie kluby v krajine sa stretávajú v Le Classique (Marseille proti PSG).Všetky tieto stretnutia by v súčasnosti hrala kľúčovú úlohu v boji o titul: Les Phocéens, Les Parisiens, Les Gones a Les Verts sú na čele vtesnané do päťbodového rozstupu.

Marseille a Lyon majú oproti svojim sokom tú výhodu, že v tejto chvíli nehrajú európske poháre, takže sa môžu sústrediť výhradne na domáce súťaž; keďže je tohtoročná sezóna pre oba kluby v znamení veľkej prestavby, ide vlastne o ideálny scenár. Prvé tohtoročné Choc des v Marseille sa odohralo minulý víkend na Stade Gerland, a išlo o skutočný šláger jesene – stretli sa dva celky vo vynikajúcej forme, dva tímy vyznávajúci atraktívny ofenzívny futbal a spoliehajúci na mladých, doteraz neopozerané hráča.Marseille mohlo v prípade výhry ísť na čele do sedmibodového trháku, a treba povedať, že bolo po väčšinu zápasu lepším tímom; lyonští však potvrdili, že ich sebavedomie tradične rastie s veľkosťou oponenta, a nakoniec urval tesné víťazstvo 1: 0. Pre ďalší vývoj súťaže ide o najlepší možný výsledok.

Hubert Fournierovi trvalo zhruba mesiac a pol, než si vo svojom novom pôsobisku zvykol; v Lyone sa v úvode sezóny zápasili so strašidelnou maródku a museli sa tak spoliehať takmer výlučne na odchovancov, o ktorých talente síce nikto nediskutuje, avšak v boji s elitnej konkurenciou je predsa len potrebné aj skúsenosť a absolútna kvalita, nielen potenciál. Kľúčovým v tomto smere bol návrat Yoann Gourcuff.Třicetimilionový playmaker síce starne a jeho cenovka s každým ďalším zranením klesá, avšak pre súčasný Lyon je prakticky nenahraditeľný; keď sa v októbri usadil na hlavnú pozíciu Trequartista v Fournierově 4-3-1-2, vyhrali Les Gones všetky tri zápasy a strelili pritom deväť gólov, najviac z celej ligy. Bol to vskutku impozantné mesiac – triumfy nad Lille (3: 0) a Marseille (1: 0) doplnila demolácia Montpellieru (5: 1), Lyon vyšplhal už na tretiu priečku a prihlásil sa do boja o poháre.

S návratom Gourcuffa pookriala lyonskej ofenzíva, zabúdať by sme však nemali ani na zadné vrátka, kde podobne dôležitú úlohu zohralo uzdravenie Milana Bisevac.Rtuťovitý srbský stopér síce sám o sebe nijako nežiaril, jeho prezencia na ihrisku však viditeľne pomáha ako parťákovi Umtitimu, tak pravému bekovi Jalletovi; jeho ľavý kolega Henri Bedimo, vlani prakticky jediný svetlý bod celej obrany Olympique, išiel paradoxne s výkonmi ľahko dole, v súhrne však lyonskej obrana konečne funguje tak, ako má. Na nejaké jasanie je ešte príliš skoro (Lille ani Montpellieru to tento rok vpredu vôbec nejde a proti Marseille mal Fournierův tím šťastie), aktuálny obranná štvorka však pôsobí papierovo vyváženým dojmom – skúsený brúsik Bisevac plní úlohu vodcu, spoľahlivý Umtiti funguje ako posledná inštancia, a Jallet s Bédimem ponúkajú bohaté skúsenosti aj veľký útočný potenciál.Defenzívny línia je navyše z jednej strany krytá solídne chytajícím Lopes az druhej záložný trojicou Ferri, Gonalons, Tolisso.

Skutočné hviezdy súčasného Lyone však musíme hľadať na druhom konci ihriska, kde vedľa geniálneho Gourcuffa operuje dvojica odchovancov Lacazette s Fekirem . Všetky tri ofenzívne opory prežili vynikajúci október; Lacazette hetrikom zostrelil Lille, šikovný Fekir rastie zápas od zápasu, a hovoriť o Gourcuffových kvalitách by bolo nosením dreva do lesa. Niekdajšia hviezda Bordeaux je pre Fourniera absolútne kľúčovým hráčom; kým na spojke hralo núdzové riešenie v podobe Steed Malbranqueho, výsledky neprichádzali.Gourcuff má fantastickú formu a fanúšikovia Les Gones by sa mali modliť za jeho zdravie; prípadný dlhší výpadok by totiž dosť dobre mohol znamenať návrat do šedej reality boja o piate, šieste miesto. Tichý špílmacher je pre Lyon dôležitejším hráčom, než si veľa pozorovateľov pripúšťa; ak sa pozrieme na výkonnostný krivku tímu v posledných rokoch a porovnáme ju s jeho prítomnosťou na ihrisku, zistíme, že sa oba faktory prakticky prekrývajú. Gourcuff už ukázal, že vie hrať na troch rôznych pozíciách (stred zálohy, ofenzívny záloha, pravé krídlo) a zakaždým zvláda byť kľúčovým prvkom celej ofenzívy.To on jediným gólom rozhodol Choc des v Marseille.

Marseille má výhodu v tom, že jeho hra smerom dopredu nie je tak závislá na jednom hráčovi; pod Marcelom Bielsa sa o kreatívne úlohy pravidelne delia Florian Thauvin, Dimitri Payet a André Ayew. Septembrový ofenzívny kolotoč sa síce v uplynulom mesiaci trochu zasekol a Les Phocéens strelili v troch stretnutiach iba štyri góly, nejde však o žiadny dôvod na paniku – koniec koncov ich výkony proti Caen (2: 1) a Toulouse (2: 0) boli opäť vynikajúce, zápas s Caen dokonca ponúkol jeden z najkrajších futbalov, ktoré boli tento rok v Ligue 1 k videniu.Prehra na pôde rivala v súboji dvoch aktuálne najlepších tímov krajiny síce zamrzí (najmä preto, že prípadný triumf by bol už deviatym v rade a zlomil by tak dlhoročný klubový rekord), ale neznamená nejakú tragédiu. Marseille stále vedie ligu o štyri body, predvádza skvelý futbal a jeho ofenzíva na čele s kanonierom Gignac (o ktorý sa v lete dosť možno strhne veľký boj) budí v súperoch skoro posvätnú hrôzu.

Od septembra sa tak vlastne nezmenilo skoro nič.V defenzíve naďalej kraľuje znovuzrodený Nicolas N’koulou (ktorý vychvaľuje Bielsův prínos prakticky zakaždým, keď otvorí ústa), vypichnutie si však zaslúži ešte jeden hráč – togskej štítový záložník Alaixys Romao, ktorý nielenže tento rok hrá úplne bezchybne, ale jeho univerzálnosť navyše dáva argentínskemu stratégovi vítanou možnosť plynulo prepínať medzi tříobráncovým a čtyřobráncovým rozostavením. Romao podáva spoľahlivé výkony ako v stredu zálohy, tak na stopéra.Proti Caen tak marseilleští nastúpili v papierovom rozostavenie 4-2-3-1 a na Toulouse vyrukovali s Bielsovou klasikou 3-3-3-1, bez toho aby pritom museli meniť zloženie zostavy. (Rozhodnutie kontrovať tříobráncovému systému Toulouse rovnakou mincou sa vyplatilo, Les Violets si na Vélodrome prakticky neškrtnú, zatiaľ čo hostia podali absolútne suverénny výkon.)

V tichosti sa na druhú priečku prepracovalo PSG , ktoré po remíze s Monakom vyhralo dvakrát po sebe a stále zostáva neporazené.Po neistom začiatku sezóny a niekoľkých poraženeckých vyhláseniach Laurenta Blanka (ktorý mimochodom stále trvá na tom, že vlani mal k dispozícii lepší tím) si Parížania evidentne uvedomili, že sa musí naučiť hrať aj bez Ibrahimoviča, a čakanie na nového hrdinu – ťahúňa skončilo vo chvíli , kedy sa v zostave zabýval Lucas. Fanúšikovia z hlavného mesta dosť možno prežívajú silné deja-vu; tento rok to nie je prvýkrát, čo ich tím na jeseň tiahne famózny brazílskej krídlo, možno s prílišnými sklonmi k sólování a sebectvu, ale zato dokonale produktívne a v optimálnej forme prakticky nezastaviteľné. Teda aspoň tí fanúšikovia, ktorí pamätajú nástup šejkov a explozívny půlsezonu Neneh.Asi málokto by čakal, že v juhoamerickom útočnom triu Lucas – Cavani – Pastore bude nakoniec najväčšou slabinou bojovný Uruguayec.

Existuje však ešte jeden dôvod, prečo možno parížsku krízu považovať za prekonanú – oveľa závažnejšie dôvod. Návrat Thiaga Silvu do zadných radov zapôsobil ako mávnutie čarovným prútikom. Nie že by Marquinhos alebo veterán Zoumana Camara svoje úlohy nezvládali, ale Silva je predsa len niekde inde. Po svojom uzdravení nastúpil zatiaľ dvakrát a boli z toho dve výhry v ťažkých (a potenciálne kľúčových) zápasoch, navyše s čistým kontom (1: 0 v Lige majstrov v Nikózii a 3: 0 proti Bordeaux).Nie je asi potrebné dodávať, že sa po Silvovej boku okamžite zlepšili výkony Davida Luiza, s ktorým si nenápadný ťahúň Camara až príliš často nevedel rady – stačí pripomenúť, že práve po Luizově chybe stratilo PSG poslednej doby, keď doma remizovalo s Monakom (1: 1 ). To isté však platí aj pre Blaise Matuidiho, ktorý proti Bordeaux podal svoj jednoznačne najlepší výkon sezóny.Vzhľadom k tomu, že Ibra má vo zvyku vracať sa po zranení bez viditeľnej fyzickej ujmy, majú fanúšikovia PSG to najhoršie za sebou.

K Saint-Étienne už potom nie je veľmi čo dodávať – zverenci Christophe GALTIER nie sú známi tým, že by svoj štýl v priebehu sezóny nejako menili. Šesť bodov z deviatich možných zodpovedá ich dlhodobé výkonnostný krivke, stále sa drží na čele a stále platí za jedného z kandidátov na miesto v Lige majstrov. Októbrové boja v ich podaní priniesli iba tri poznatky: po prvé, Galtier podľa všetkého definitívne zavrhuje starej 4-3-3 a otáča smerom ku 4-2-3-1, ak má teda k dispozícii ofenzívneho záložníka Benjamina Corgneta.Po druhé, niekdajší skvelý krídelník Franck Taban sa našiel na pozíciu ľavého beka, kde podáva stále lepšie a lepšie výkony. A konečne po tretie – bez Erding vo forme v Saint-Étienne nevie, ako sa strieľa góly. Nie je v poriadku, keď je vaším najnebezpečnejším momentálnym strelcom (mimochodom výborný) strednej záložník Fabien Lemoine; dôsledkom budiž ako októbrové ligovej skóre 2: 1, ako aj unikátnu situácia v Európskej lige, kde má hrdý klub po troch zápasoch na konte tri body pri skóre 0: 0 (dopídit sa jednotlivých výsledkov už nie je zložitá matematika).Experimenty s odchovancom Allanom Saint-Maximinom na hrote zatiaľ nevychádzajú a ASSE má na konte o celých 10 gólov menej ako rival z Lyonu, hoci oba tímy inak nazbierali rovnaký počet bodov (20).

Boj o poháre: Portugalská stopa a skúmanie 4-6-0

Nice a Monaco toho spája celkom dosť – oba kluby sú lokálnymi rivalmi z južného pobrežia, vyznávajú rýchly ofenzívny futbal, momentálne majú na konte 17 bodov, predstavujú dôležité míľniky pre kariéru Claude Puel a v októbri sa o nich hovorilo najmä v súvislosti s ich portugalskými zamestnancami. Reč je pochopiteľne o Ricardo Carvalho a Carlos Eduardo.

Carvalho má za sebou kariéru, akú by mu mohlo závidieť 99% obrancov na svete – bol súčasťou zlatej (hoci nepozlacené) portugalskej generácie, ktorá vybojovala striebro na domácom Eure 2004, stal sa oporou Chelsea, exceloval v Reale Madrid.Spoľahlivý generál stredu obrany, ktorého by v jeho najlepších rokoch bral akýkoľvek klub na svete. Teraz, na samom sklonku kariéry, dostal za úlohu skonsolidovať obranu Monaka – a súdiac podľa jeho októbrových výkonov si užíva dosť možno poslednú veľkú sezónu.

K AS toho vlastne nie je veľmi čo dodať – čakalo sa, že s pribúdajúcimi zápasy pôjdu hore, a presne to sa aj deje (cennú remízu v Paríži nasledovali dve výhry a vzostup tabuľkou na ôsmu priečku, avšak len so štvorbodový stratou na druhej PSG). Okrem stabilne výborného ľavého beka Layvina Kurzawa potom v októbri najviac zaujali práve Carvalho a Yannick Ferreira-Carrasco.Kým portugalský veterán ťaží z toho, že jeho najväčšou zbraňou nikdy nebola rýchlosť, ale organizačné schopnosti (a tie sú s vekom a skúsenosťami skôr posilňované), talentovaný krídelník pomaly, ale isto začína chápať, že s bezhlavým sólováním vo veľkom futbale neprerazí. Jeho výkon v poslednom zápase v Bastii (3: 1) už zniesol tie najprísnejšie merítka, a to nielen vďaka strelené bránke.Ďalšou veľkou správou pre monackej fanúšikov je návrat uzdraveného forvarda Lacina Traorého, ktorý nastopil proti Évian (2: 0) a Bastii, zatiaľ sa však viditeľne rozohráva a kľúčový pre neho bude až november.

Claude Puel v Nice upustil od septembrových experimentov s rozostavením 3-5-2 a vrátil sa ku klasike so štyrmi obrancami, čo sa momentálne ukazuje ako správny krok; mladý a neskúsený káder Les Aiglons predsa len potrebuje v prvom rade nazbierať body k záchrane a až potom môže hľadieť vyššie.Vývoj sezóny v podaní OGC zatiaľ až podozrivo pripomína predvlaňajší ročník, ktorý odštartoval jesenné krízou a skončil výbornou štvrtou priečkou; Nice hrá zábavný futbal, sústredí sa na rýchly prechod do útoku, a hoci jeho výsledky sú zatiaľ ako na hojdačke, Puelova vojna proti nude z dlhodobého hľadiska prináša ovocie. Skúsený kouč, ktorý v októbri oslávil jubilejný 1000. zápas vo francúzskej najvyššej súťaži (ako hráč či tréner), síce so svojimi zverencami vydolovali v troch kolách iba štyri body, napriek tomu však dokázal behom 90 minút pripraviť fanúšikom vo Francúzsku najväčší zážitok za posledných päť rokov (od legendárneho zápasu Lyonu s Marseille, ktorý skončil 5: 5).Máme na mysli samozrejme výhru 7: 2 v Guingamp.

Toto stretnutie malo tri veľké hrdinu – Éric Bauthéac na ľavom a Alassane Plea na pravom krídle podali excelentné výkony, ako vystrihnuté z učebnice totálneho futbalu. Všetku pozornosť si však uzurpoval ten, ktorý nastúpil na “desiatke” medzi nimi; Carlos Eduardo, dvadsaťpäťročný portugalský playmaker hosťujúci z Porta, strelil päť gólov a od servera L’Equipe dostal ako vôbec prvý hráč v histórii Ligue 1 (!) Absolútna známku (10 bodov z 10).Puel na Eduardovu kopaciu techniku ​​upozorňoval už skôr (najmä potom na jeho skvelé zahrávanie priamych kopov – viď anketa o najkrajší gól), a sám hráč už niekoľkokrát dokázal, že si s loptou naozaj rozumie; stabilný oporou sa však zatiaľ nestal, dokonca sa ani nedokázal naplno zabývať v základnej zostave. Päť gólov v sieti guingampského gólmana Jonasa Lössla by mu k tomu malo pomôcť.V nasledujúcich kolách uvidíme, či dokáže byť pre Nice podobným ťahúňom ako pred dvoma rokmi argentínsky snajper Darío CVITAN.

Ak sa vrátime na skok do Monaka, musíme konštatovať, že návrat Traorého je pre kouča Jardima pri Berbatovově zranenia hotovým vyslobodením; vzhľadom na to, že mladík Anthony Martial nastupuje tento rok na krídle, bol portugalský kouč na prelome septembra a októbra nútený nasadzovať na hrote ofenzívneho univerzála Lucasa Ocampose.Nie je to prvýkrát, čo francúzsky tím vybehol na ihrisko v rozostavení, ktoré by sa dalo opísať ako 4-6-0; skutočným pionierom bol v tomto smere toulouský Alain Casanova, ktorého niekdajší systém so štyrmi strednými záložníkov (Capoue, Sissoko, Didot, Machado) a dvoma krídlami (Braaten, Taban) možno vojde do učebníc francúzskej futbalovej taktiky ako niečo úplne neopakovateľného. Čas od času sa v Ligue 1 objavia kouč, ktorý sa rozhodne vyskúšať si zápas, dva bez klasického útočníka; takéto experimenty sú väčšinou neúspešné a rýchlo mizne v prepadlisku dejín.Posledným takýmto mužom je bordeauxský Willy Sagnol.

Les Girondins získali v októbrových kolách jediný bod za remízu s Caen a prepadli sa na šiestu priečku; to samozrejme nie je žiadny dôvod na paniku, strata na poháre je stále minimálna, avšak sa pomaly začínajú potvrdzovať slová o tom, že je Bordeaux príliš závislé na “sklenenom” forvard Cheick Diabatém. Malijskej tank je skutočne spoľahlivú mašinou na góly, ak je v optimálnej forme; problém je, že to v jeho prípade každú sezónu znamená len pár mesiacov, väčšinou na začiatku jesene a na konci jari. V medziobdobí bordeauxská útočná sila trpí a garonský klub má problémy vôbec dotlačiť loptu do siete. Ako tento mesiac, kedy jeho hráči skórovali jediný raz.Spomínaný pokus o hru bez klasického útočníka realizoval Sagnol v Paríži, kedy postavil netradičné 4-3-3 s útočnou trojicou Thomas Touré, wahbi Khazri, Diego ROLAN; výsledkom bola prehra 0: 3. Posledné dva menovaní platili v auguste za najväčšie hviezdy, emblémy nové, priamočiareho a útočného Bordeaux; od septembra ide ich forma konštantne nadol, čo výsledkom tiež neprispieva. Napriek tomu však fanúšikovia môžu zostať zatiaľ v pokoji. Obrana na čele so stopérom Nicolasom Palloisem funguje, rovnako tak záložný dvojblok Plašil – Sertic.Skúsený gólman Carrasso si síce pripísal niekoľko nezvyklých chýb, pohárová výhra v derby s Toulouse by však mala do kabíny vrátiť potrebné sebavedomie.

Na piatom mieste tabuľky sa s 19 bodmi na konte vyhrieva Nantes – a vďačí za to predovšetkým excelentný defenzíve. Pod Michelom Der Zakarianem Les Canaris praktizujú prísny vertikálne futbal s dôrazom na rýchlosť prechodu do útoku skôr ako na držanie lopty, čo by nemohlo fungovať bez spoľahlivé zadnej línie.Brankár Rémy Riou, pravý bek Issa Cissokho, stopéri Papy Mison Djilobodji a Oswaldo VIZCARRONDO a ľavý bek Olivier Veigneau presne takú oporu poskytujú, a excelentnú štítový záložník Jordan Veretout predstavuje ideálnu spojku medzi obranou a útokom. Hovorili sme to už v predchádzajúcich dieloch, ale Veretout podľa všetkého skutočne prežíva prelomovú sezónu – už v minulom nováčikovskej ročníku mal zažiariť, na tempo Ligue 1 si však zvykal dlhšie, než sa čakalo.Až tento rok je skvelý, pre rýchly nanteský futbal predstavuje absolútne kľúčový článok a v súčasnej forme platia za jedného z najlepších hráčov v celom Francúzsku.

Stred tabuľky: Očakávaný vzostup a dogy, ktoré nehryzú

Očakávaný vzostup sa týka Rennes , ktorého fanúšikovia čakajú na výsledkovú stabilitu ako na zmilovanie už od čias vlády Frederika Antonettiho. Súčasný lodivod Philippe Montanier je jedným z najzaujímavejších stratégov v krajine a jeho prácu v Bretónsku budeme podrobnejšie rozoberať v novembrovom článku (podobne ako tomu bolo predtým u Rémi Gardeho, Laurenta Blanca, Marcela Bielsa a Leonarda Jardima); teraz tak stačí spomenúť len niekoľko kľúčových bodov.V prvom rade je to výrazné zapracovanie na defenzívnej činnosti, ako dokladá októbrové skóre 4: 0; najväčšiu zásluhu na tom má angažmán Mozambickej skaly Mexera, ktorý sa ukazuje ako rodený vodca a pomaly preberá minuloročnú úlohu Simona Kjaer čoby najlepšieho defenzívneho nákupu sezóny. Vedľa neho sa v uplynulých kolách striedali Fall Diagne a Sylvain Armand, pričom v súčasnosti má ľahko navrch druhý menovaný. Veľkou istotou je tiež pravý bek Romain Danza.

Najväčšiu zásluhu na vzostupe Renneská formy však majú iné dve mená – mladý stredný záložník Abdoulaye Doucouré a ľavé krídlo Paul-Georges NTEP.Oba disponujú úchvatnú fyzičkou, skvelým pohybom a veľmi slušnú kopaciu technikou; o ich talente sa vie už dlhšiu dobu, až v posledných kolách však ich spolupráca začala prinášať požadované výsledky. O NTEP sme v septembrovom súhrne písali, že ak sa odnaučí sólové, môže sa stať skutočnou hviezdou ligy; v nasledujúcom mesiaci si okrem dvoch gólov pripísal aj dve asistencie a dá sa očakávať, že jeho výkony ešte porastú. Doucouré zase našiel spoločnú reč s defenzívnym štítom Gelson Fernandes, ktorý spoľahlivo stráži jeho výpady smerom k súperovej bráne. Stále je ešte príliš skoro označovať Rennes za čierneho koňa celej súťaže, však Montanier má v rukách obrovský potenciál.Pohárové výhra 2: 1 nad Marseille budiž dôkazom, že je všetko na správnej ceste.

V 11. kole podali Les Rouge et Noir doteraz najlepší výkon v sezóne, keď porazili Lille 2 : 0; tento zápas ideálne zhrnul októbrovú formu oboch celkov. Kým Rennes žiarilo, Les Dogues sa prepadli z čela tabuľky až do jej stredu; v uplynulých troch kolách nezískali ani bod a jediným ich úspechom za celý mesiac tak zostáva ubránenie bezgólová remíza vo vyhrotenom dueli Európskej ligy s Evertonom. Príčina tohto skorého úpadku je najskôr jednoduchšie, než to na prvý pohľad vyzerá; trieštenie pozornosti v Európe a prísne defenzívne, na tuhé disciplíne postavená taktika kouča Reného Girarda si na úzkom kádri skrátka vyberajú daň v podobe prílišnej únavy.Je to podobný prípad ako u Bordeaux minulých rokov. Lille nemá po odchode Salomona Kaloua vyložene gólového útočníka (s výnimkou ešte stále mladého a neskúseného Divocka Origiho, ktorý je na všetko sám), musí teda spoliehať na kompaktnosť a nepriepustnú defenzívu; utavení Simon Kjaer s Markom basou však nie sú roboti, a keďže doga chýba nejaký herný plán B, nie je v súčasnosti až tak ťažké ich blok prelomiť. Hloubější pád je nepravdepodobný, však štatistika ôsmich strelených gólov po 11 kolách znamená, že nikto v Ligue 1 nemá horší ofenzívu – rovnako je na tom iba posledný Guingamp.Záver jesene bude pre normandský klub veľkou výzvou.

V strede tabuľky sa ďalej pohybuje nováčik z Met , ktorý po skvelom septembri získal v októbri jediný bod a ustúpil z pohárových pozícií; príčinou tohto stavu je zranenie venezuelského forvarda Juana Falcon a trvajúce zlá forma mladíka Yéniho N’Gbakota, čo v súhrne znamená 0 ​​strelených gólov za celý mesiac. Obrana pod vedením argentínskeho dlháňa Guido Milána funguje, dôležité body v boji o záchranu však budú zverenci Alberta Cartiera získavať najskôr až po návrate svojho kľúčového útočníka.Podobne je na tom Montpellier , ktorý sa po sľubných úvodných kolách prepadá do šedej reality boja o záchranu (a drží ho najmä výkony Anthony Mounier s Morganom šansónu), a tiež prestavané Toulouse , ktorého na Francúzsku unikátny systém 3-5-2 dokáže priniesť skvelé výsledky (výhra na Saint-Étienne) rovnako ako spektakulárne zlyhanie (domáca prehra s Lens).Les Violets zatiaľ okrem streleckých schopností vynikajúceho Wissama Ben Yeddera pomáha najmä pravá strana, kde septembrového hrdinu Pavle Ninkov v októbri vystriedal nemenej dobre hrajúci Jean-Daniel Akpa-Akpro.

Posledným tímom v tejto časti je Remeš , ktorá v posledných troch kolách zaznamenala nečakaný vzostup – zisk siedmich bodov za dve výhry a remízu znamenal zdvojnásobenie doterajšieho bodového zisku. Hovorili sme o tom, že nový kouč Jean-Luc Vasseur v snahe oživiť vlani jalový útok v úvode sezóny pochoval (vlani bezchybnú) defenzívu; októbrové skóre 2: 1 a dve čistá konta však fanúšikom pripomenuli vlaňajšiu fazónu pod vedením Huberta Fourniera. Dôvod tejto náhlej zmeny?Je to jednoduché – v Remeši vždy vládla bojovná mentalita, jeden dobrý výsledok dokáže zdvihnúť výkony tímu o 200%.Nemali by sme však prehliadať navrátenie defenzívne taktovky do rúk podceňovaného, ​​ale konštantne výkonného generála Mickael Tacalfreda.

Chvost tabuľky: Rysovanie nevyhnutného

Je dosť pravdepodobné, že pohľad na aktuálnu šesticu tímov uzatvárajúcich tabuľku prezrádza mená tých, ktorí budú bojovať o udržanie až do konca – Lens postráda objektívne kvalitu a najmä šírku kádra, Caen bude celú sezónu doplácať na otvorene ofenzívne herné poňatie, Lorient je v útlme po odchode legendárneho Christiana Gourcuffa, Bastia po prestavbe as neskúseným Makelele na lavičke pôsobí ako ukážkový “kočkopes”, a Évian s Guingamp sú jednoducho najslabšími tímami v celej súťaži.Ďalšími kandidátmi sú už len Metz, Montpellier a Remeš.

Papierovo vzaté majú najväčší predpoklady k záchrane Lorient a Caen . Oba tieto tímy spája dôraz na útočnú hru a s tým súvisiace fakt, že aktuálne zlé tabuľkové postavenie je do značnej miery vinou neschopnosti premeniť šance – a v oboch prípadoch existuje viditeľný vinník. Konkrétne to sú vlaňajší elitnej kanonier Ligue 2 Mathieu Duhamel a lorientský “spasiteľ” Jordan Ayew. Obaja patria čo do počtu striel medzi najaktívnejšie forwardy vo Francúzsku, ich gólová produkcia tomu však zatiaľ hrubo nezodpovedá. V Caen tak stojí ťarcha zodpovednosti na veterána Julien Feret a výbušnom záložníkovi N’Golo Kanta, zatiaľ čo Loriente nezostáva než čakať na Ghaňanovo prebudenie.Duhamel s Ayew však v októbri konečne prelomili gólový pôst, takže fanúšikovia majú do budúcna nádej.

Statočne sa s prvoligovým nástrahami zatiaľ bijú futbalisti Lens , mnohými pašované za najväčšieho outsidera sezóny. S výnimkou ľavého beka Ludovica Baala nikto z ich tímu vyložene nevyčnieva, oddanej publikum na Stade Félix-Bollaert a ochota biť sa v každom zápase do poslednej sekundy sú však cennými zbraňami v tuhom boji o záchranu. Októbrovým hrdinom sa u Les Sang et Or stal iba devätnásťročný gólman Valentin Belon, ktorý si v 11.kole odbil prvoligovú premiéru a hneď vychytal dôležitú výhru v Toulouse.

Zostáva Bastia , stále hľadajúci ideálnu zostavu bez Brandao na hrote (a spoliehajúce na skvelé výkony brankára areola a veterána Squillaciho na stopéra), Évian , ktorý by sa bez dánskeho univerzála Daniela Wass mohol z Ligue 1 rovnú odhlásiť, a nebohý Guingamp , ktorého šance na udržanie dramaticky znižuje účasť v Európskej lige. Výhodou pre zverencov Jocelyn Gourvennece je fakt, že so vzrastajúcou formou dánskej letné akvizície Ronnieho Schwartza konečne prichádzajú góly; otázkou je, na čo je to dobré, ak prehráte doma s Nice 2: 7.Dokáže Claude Makélélé do konca jesennej časti presvedčiť bastijské vedenia, že je skutočne tým pravým, kto roztrhaný klub stabilizuje a nasmeruje k záchrane? Dokáže Évian zbierať body aj inak ako náhodnými sériami neporaziteľnosti, ktoré sú v skutočnosti iba čakaním na ďalšie hluché obdobie? Po novembri budeme múdrejší.

Ideálne zostava mesiaca október:

Rémy Riou (Nantes) – Romain Danza, Mexer (obaja Rennes), Papy Mison Djilobodji (Nantes), Jordan Amavi (Nice) – Alaixys Romao (Marseille), Abdoulaye Doucouré (Rennes), Yoann Gourcuff (Lyon) – Lucas Moura (PSG), Alexandre Lacazette (Lyon), Paul-Georges NTEP (Rennes).Kouč: Hubert Fournier (Lyon).

Náhradníci: Alphonse Areola (Bastia) – Ricardo Carvalho (Monaco) – Jordan Veretout (Nantes) – Yannick Ferreira-Carrasco (Monaco). Kouč: Marcelo Bielsa (Marseille).

Anketa o gól mesiaca október:

Jednotlivé nadpisy sú zároveň odkazy na youtube – oficiálne kanál Ligue 1 bohužiaľ neumožňuje púšťať videá z iných stránok.

Georges-Kévin Nkoudou (9. kolo, Guingamp – Nantes 0: 1)

< p>

Maxwell (10. kolo, Lens – PSG 1: 3)

Yacine Bammou (11 . koleso, Evian – Nantes 0: 2)

Max-Alain Gradel (11. kolo, Saint-Étienne – Metz 1: 0) < / u>

Carlos Eduardo (11. kolo, Guingamp – Nice 2: 7)